Trieda II.D sa zúčastnila športového stretnutia, kam nás pozvalo miestne gymnázium. Stretli sa tu slovensko-ruské bilingválne gymnáziá a súťažili sme v národnej ruskej hre Gorodky a v športovej štafete na rajeckom námestí.
Bol to skvelý deň plný pohybu, priateľskej atmosféry a nových zážitkov. Tento deň bol pre nás inšpiráciou.
Ďakujeme za pozvanie!
Ema Vyšňanová, II.D
Dňa 7. mája 2025 sa žiaci bilingválneho gymnázia zúčastnili rozpravy na tému „Vzdelávajúc sa – ďakujeme“, ktorá im otvorila nové obzory poznania.
Pani profesorka PhDr. Eva Kollárová, PhD., otvorila podujatie úvodným slovom, v ktorom srdečne privítala vystupujúcich hostí a predstavila program stretnutia.
Už prvá prezentácia, VII. symfónia Dmitrija Šostakoviča, vyvolala silné emócie. Symfónia je skutočne fascinujúce dielo, ktoré nesie v sebe nielen hudobnú silu, ale aj hlboký historický odkaz. Atmosféra, ktorú symfónia vytvára, je mimoriadne silná – od dramatických momentov až po pasáže naplnené nádejou.
Rozprava sa ďalej rozšírila o fascinujúcu históriu fotografie ako odrazu reality, technologického pokroku, umenia a zachytávania okamihov, ktoré by inak zmizli v prúde času.
Mimoriadnu pozornosť si získal dojímavý príbeh pilota Alexeja Petrovicha Meresjeva, ktorého nezdolná vôľa a odvaha sa stali námetom literárneho diela. Jeho životný osud pripomína silu ľudskej vytrvalosti aj v tých najťažších skúškach.
Vďaka prednášajúcim a aktívnym účastníkom sa toto stretnutie stalo inšpiratívnym momentom na ceste poznania dejín a pripomenutia si 80. výročia ukončenia 2. svetovej vojny. Živé diskusie ukázali, že vzdelanie zohráva nenahraditeľnú úlohu pri formovaní spoločenského povedomia a jeho význam nemožno podceňovať.
PaedDr. Eliška Matušková
11. apríl 2025 nebol len dňom, kedy SND uviedlo premiéru baletného predstavenia Eugen Onegin na hudbu P. I. Čajkovského, ale bolo to aj stretnutie učiteľov základných a stredných škôl Nitrianskeho kraja na Gymnáziu vo Vrábľoch.
Hlavným zámerom tohto dňa bola rozprava o pedagogickom majstrovstve, o zmysluplnej komunikácii, pretože práve tá sa z našich uponáhľaných dní akosi vytráca. Obmedzujeme sa len na krátke správy a základné informácie, a to dôležité, to „čo bolo na počiatku“ – slovo človeka k človeku stráca svoj zmysel. Slová M. Vorobjova, umelca a učiteľa: „Nemá zmysel učiť hovoriť, ak nemáme čo povedať,“ sa stali mottom celého stretnutia.
Gymnázium vo Vrábľoch je tým miestom, kam by som ako rodič svoje dieťa určite poslala vzdelávať sa. Už pri vstupe do budovy musíme súhlasiť so známym Komenského výrokom: „Škola je dielňa ľudskosti.“ Moderná architektúra školy, kde je veľa svetla a všetko čisté, esteticky vyzdobené, od vstupného vestibulu, cez každú triedu, knižnicu ruského jazyka, až po telocvičňu, nikde nebol ani len náznak gýču. Hovorí sa, že aj prostredie vychováva. Vrábeľské gymnázium je toho príkladom. Od pána školníka, upratovačky, sekretárky, cez pedagógov až po pani riaditeľku, či už terajšiu alebo aj tú bývalú, všetci nielen rozumom, láskou, vierou v dobro prikladajú každú ruku k spoločnému cieľu, od „homo loquens k homo spiritualis“ = od človeka hovoriaceho k človeku duchovnému.
Pani riaditeľka, PaedDr. Eliška Matušková, otvorila seminár krátkym úvodným slovom, kde privítala predovšetkým všetky pani učiteľky zo základných a stredných škôl Nitrianskeho kraja, bývalú pani riaditeľku PaedDr. Beátu Havettovú, vystupujúcich hostí zastupujúcich Asociáciu rusistov Slovenska: PhDr. Milana Bujňáka, PhDr. Ekaterinu Borisovu, PhD. a PhDr. Moniku Barčákovu. Čestným hosťom bol aj primátor mesta Vráble, Mgr. Viktor Németh, ktorý je absolventom tohto gymnázia, no so záujmom si vypočul aj úvodnú prednášku o význame kulturologického vzdelávania v cudzojazyčnej edukácii. Po úvodných slovách zazneli tóny z Labutieho jazera P. I. Čajkovského v podaní hry na klavíri Viktórii Badínovej, žiačky tretieho ročníka bilingválneho štúdia.
Posledné dni, mesiace nám ukazujú, že naša doba je už nasýtená konzumom a materializmom, a preto hľadáme niečo, čo nám pohladí dušu, čo nám dodá pocit – oplatilo sa, alebo keď nájdeme aspoň jeden pár zainteresovaných očí, ktoré sme nadchli. A to je tá prapodstata aj v škole, aj vo vyučovaní cudzích jazykov. Žiadne gramatické pravidlá, skloňovanie, typy viet nezaujmú tak, ako kultúra národa, ktorého jazyk učíme. Práve tá je tou najväčšou inšpirátorkou a motivátorkou. A tak sa rozprúdila debata o rozprávkach, animovaných filmoch, o obrazoch, o olympiádach, o športe, o hudbe, ale aj o 80. výročí ukončenia 2. svetovej vojny.
Rôznorodosť tém, ľudí, ale jeden záver – rozprava vo Vrábľoch bola o záujme, inšpirácii, o vnímavých očiach, o človečine…
PhDr. Monika Barčáková, členka výboru Asociácie rusistov Slovenska
V uplynulých týždňoch prebehla celoslovenská dejepisná olympiáda s názvom „Cesta k víťazstvu“, určená pre študentov vo veku od 14 do 19 rokov.
Bola zameraná na historické témy súvisiace s 2. svetovou vojnou, Slovenským národným povstaním a oslobodením Slovenska. Prebiehala v dvoch etapách, počas ktorých účastníci preukazovali svoje vedomosti formou testov a záverečnej eseje na tému „Význam Víťazstva nad fašizmom pre svetové dejiny“.
Z nášho gymnázia sa zapojilo viacero študentov, z ktorých sa dvom podarilo postúpiť až do finálového kola. Medzi piatimi najúspešnejšími študentmi Slovenska boli naši študenti Lukáš Žilkay (III.D) a Karin Bednáriková (V.D). Karin zaujala porotu svojou esejou natoľko, že získala titul Absolútnej líderky Slovenska.
Všetci finalisti boli 7. mája pozvaní Mimoriadnym a Splnomocneným Veľvyslancom Ruskej federácie v Slovenskej republike, J.E. Igorom Borisovičom Bratčikovom, na recepciu pri príležitosti 80. výročia Víťazstva nad fašizmom. Študenti si z podujatia odniesli pamätné ceny a bohaté zážitky.
Ako študentka by som na záver poznamenala, že olympiáda nám umožnila získať nové skúsenosti, rozšíriť si obzory a hlbšie pochopiť hrdinstvo ľudí, ktorí sa zúčastnili druhej svetovej vojny, najmä úlohu Slovákov. Ruský jazyk vnímame ako súčasť kultúrneho dedičstva a nástroj porozumenia. Naša účasť v súťaži bola prejavom záujmu a snahy o úspech.
Karin Bednáriková, V.D
V piatok 16. mája sa na našej škole konalo slávnostné stretnutie pri príležitosti rozlúčky s tohtoročnými maturantmi – triedou V.D. Celé podujatie sa nieslo v dôstojnej, no zároveň priateľskej atmosfére plnej spomienok, úsmevov a dojímavých momentov.
Pani riaditeľka sa maturantom prihovorila, poďakovala im za päť rokov úsilia, reprezentácie školy a aktívneho zapájania sa do školských aj mimoškolských aktivít. Nechýbali ani riaditeľské pochvaly pre najlepších žiakov.
Piataci sa následne poďakovali svojej triednej učiteľke, pani riaditeľke a všetkým pedagógom, ktorí ich sprevádzali počas štúdia. Slová vďaky, drobné darčeky a úsmevy sprevádzali túto chvíľu rozlúčky, keď sa lúčili so svojimi učiteľmi a spomínali na to najkrajšie, čo spolu počas rokov zažili.
Triede V.D prajeme veľa šťastia pri ústnych maturitách, pevnú vôľu pri ďalšom štúdiu či práci a veľa úspechov na ich ďalšej životnej ceste. Nech sa im darí plniť si sny a nech si so sebou odnášajú pekné spomienky na roky strávené na našej škole. Veríme, že na ňu budú spomínať s úsmevom.
Andrej Bédi, II.A
Posledný deň v škole je pre každého maturanta výnimočný. Je to chvíľa plná spomienok, emócií, no aj radosti z nových začiatkov. My, trieda 4.D, sme sa rozhodli spríjemniť tento deň našim maturantom z 5.D a pripravili sme pre nich malé prekvapenie - triedu v štýle kasína. Ich trieda sa zmenila na priestor plný farieb, symbolov kariet a príjemnej atmosféry. Hneď pri vchode dostal každý maturant malú taštičku s milými drobnosťami. Uvítali sme ich v tematicky vyzdobenej triede, kde nechýbal bar s rôznymi druhmi nápojov, aby si mohli dopriať osvieženie. Pripravili sme aj kútik s kartami, kde si mohli spolu zahrať a zabaviť sa, ako sa na kasíno patrí. Jedným z najobľúbenejších prvkov bolo koleso šťastia, ktoré sme vlastnoručne vyrobili z kartónu a doplnili menami všetkých maturantov. Otáčalo sa s úsmevom a každý si mohol vyskúšať svoje šťastie. Nezabudli sme ani na fotokútik – pripravili sme veľkú hraciu kartu, za ktorú sa mohli postaviť a urobiť si pamätné fotky. Stôl sme naplnili občerstvením, aby si mohli pochutnať a chvíľku posedieť v príjemnej spoločnosti na poslednej triednickej hodine. Veríme, že sme našim maturantom aspoň trochu spríjemnili ich posledný deň v škole a že si z neho odnášajú peknú spomienku. Bola to pre nás česť a zároveň radosť byť súčasťou tejto výnimočnej chvíle.
Držíme palce na maturitách, 5.D!
Vaša 4.D
Powered by aSc EduPage
