11. apríl 2025 nebol len dňom, kedy SND uviedlo premiéru baletného predstavenia Eugen Onegin na hudbu P. I. Čajkovského, ale bolo to aj stretnutie učiteľov základných a stredných škôl Nitrianskeho kraja na Gymnáziu vo Vrábľoch.
Hlavným zámerom tohto dňa bola rozprava o pedagogickom majstrovstve, o zmysluplnej komunikácii, pretože práve tá sa z našich uponáhľaných dní akosi vytráca. Obmedzujeme sa len na krátke správy a základné informácie, a to dôležité, to „čo bolo na počiatku“ – slovo človeka k človeku stráca svoj zmysel. Slová M. Vorobjova, umelca a učiteľa: „Nemá zmysel učiť hovoriť, ak nemáme čo povedať,“ sa stali mottom celého stretnutia.
Gymnázium vo Vrábľoch je tým miestom, kam by som ako rodič svoje dieťa určite poslala vzdelávať sa. Už pri vstupe do budovy musíme súhlasiť so známym Komenského výrokom: „Škola je dielňa ľudskosti.“ Moderná architektúra školy, kde je veľa svetla a všetko čisté, esteticky vyzdobené, od vstupného vestibulu, cez každú triedu, knižnicu ruského jazyka, až po telocvičňu, nikde nebol ani len náznak gýču. Hovorí sa, že aj prostredie vychováva. Vrábeľské gymnázium je toho príkladom. Od pána školníka, upratovačky, sekretárky, cez pedagógov až po pani riaditeľku, či už terajšiu alebo aj tú bývalú, všetci nielen rozumom, láskou, vierou v dobro prikladajú každú ruku k spoločnému cieľu, od „homo loquens k homo spiritualis“ = od človeka hovoriaceho k človeku duchovnému.
Pani riaditeľka, PaedDr. Eliška Matušková, otvorila seminár krátkym úvodným slovom, kde privítala predovšetkým všetky pani učiteľky zo základných a stredných škôl Nitrianskeho kraja, bývalú pani riaditeľku PaedDr. Beátu Havettovú, vystupujúcich hostí zastupujúcich Asociáciu rusistov Slovenska: PhDr. Milana Bujňáka, PhDr. Ekaterinu Borisovu, PhD. a PhDr. Moniku Barčákovu. Čestným hosťom bol aj primátor mesta Vráble, Mgr. Viktor Németh, ktorý je absolventom tohto gymnázia, no so záujmom si vypočul aj úvodnú prednášku o význame kulturologického vzdelávania v cudzojazyčnej edukácii. Po úvodných slovách zazneli tóny z Labutieho jazera P. I. Čajkovského v podaní hry na klavíri Viktórii Badínovej, žiačky tretieho ročníka bilingválneho štúdia.
Posledné dni, mesiace nám ukazujú, že naša doba je už nasýtená konzumom a materializmom, a preto hľadáme niečo, čo nám pohladí dušu, čo nám dodá pocit – oplatilo sa, alebo keď nájdeme aspoň jeden pár zainteresovaných očí, ktoré sme nadchli. A to je tá prapodstata aj v škole, aj vo vyučovaní cudzích jazykov. Žiadne gramatické pravidlá, skloňovanie, typy viet nezaujmú tak, ako kultúra národa, ktorého jazyk učíme. Práve tá je tou najväčšou inšpirátorkou a motivátorkou. A tak sa rozprúdila debata o rozprávkach, animovaných filmoch, o obrazoch, o olympiádach, o športe, o hudbe, ale aj o 80. výročí ukončenia 2. svetovej vojny.
Rôznorodosť tém, ľudí, ale jeden záver – rozprava vo Vrábľoch bola o záujme, inšpirácii, o vnímavých očiach, o človečine…
PhDr. Monika Barčáková, členka výboru Asociácie rusistov Slovenska
